fbpx

Piatok 13.marca sa to všetko začalo. Vlastne to začalo oveľa skôr, no v tento deň sme si všetci uvedomili, že z pozície „pozorovateľa“ sme sa zmenili na „nedobrovoľného účastníka“. To, čo sa zdalo byť ďaleko a mimo nás, bolo zrazu všade a aj u nás. Boli sme v tom až po uši.

Máme za sebou mesiac plný turbulentných zmien a emócií. Čas vhodný na krátke zamyslenie. Poďme sa pozrieť na to, čo sa udialo a ako ďalej?

Posledné roky žijeme v neustálych zmenách – bolo ich čoraz viac a bolo stále náročnejšie sa v nich zorientovať [1]. Manažéri vo firmách sa učili ako zmeny prezentovať, ako ich implementovať, ako v čase zmeny viesť svojich pracovníkov.

Dnešná zmena je však úplne iná – obrovská, komplexná, nečakaná, ťažko predvídateľná vo svojom priebehu a následkoch. Nik z nás nebol na podobnú situáciu trénovaný, každý sa s ňou vysporadúva po svojom. Všetci, spoločne, prechádzame tzv. krivkou zmeny [2]. Aj ona je iná, než na akú sme boli zvyknutí . Nazvala som ju „COVID krivka“. Jej objasnenie pomôže pochopiť čím sme prešli, naše emócie a správanie s tým spojené. Nasmeruje k tomu, čo urobiť v najbližšom období. 

COVID-19: 6 fáz zmeny

1. fáza = zvedavosť

Začiatkom marca našu pozornosť upútala Čína. Bola to „nová atrakcia“ v médiách a zaujímavá téma pre spoločné diskusie. No v podstate sa nás to nijako netýkalo. Čína je predsa ďaleko a podobných vírusov tu už bolo. Žiadnu čiernu labuť [3] na oblohe sme nevideli. Spomínam si na moje posledné školenie, utorok 10. marca u klienta v Piešťanoch na veľmi aktuálnu tému „ako implementovať zmeny v našej spoločnosti“. Diskutovali sme aj o situácii v Taliansku. Hoci sme už tušili, že sa niečo deje, nepripúšťali sme si možnosť, že to príde k nám na Slovensko, respektíve nie tak rýchlo. Na konci školenia sme sa rozlúčili s úsmevom na perách, podaním ruky a slovami „ahojte o týždeň“. Dnes je jasné, že ten „týždeň“ bude trochu dlhší…

2. fáza = šok, strach, neistota

Doslova v priebehu pár hodín sme zažili poriadny šok. Veci, ktoré sme brali ako samozrejmé, sa nám rozplývali pred očami:

a. Žiadne stretnutia, stop osobný kontakt, podania rúk či objatia – namiesto toho rúška a rukavice.
b. Zatvorené školy, družiny, škôlky. Deti sa síce tešili, no rodičia to vnímali inak.
c. Zatvorené nákupné centrá, reštaurácie, kiná, divadlá, knižnice, kultúrne programy aj športové akcie.
d. Zatváranie hraníc, zrušené lety, medzinárodná doprava. 

 

Neustále vznikali nové nariadenia, ktoré prinášali veľa otázok a málo odpovedí. Ako dlho to bude trvať? Čo urobiť vo firme? Zostať v zahraničí alebo sa vrátiť? Preťažené infocentrá neboli schopné reagovať. Bol to obrovský šok, vďaka ktorému sme si uvedomili, čo je skutočne dôležité a naučili sa urobiť rýchle rozhodnutia aj s minimom informácií. Zrazu sme nemali problém určiť si priority. Na prvé miesto sa dostalo zdravie.

3. fáza = spamätanie sa zo šoku, opatrenia

Samotná situácia a vládne nariadenia si vyžadovali okamžité opatrenia, prispôsobenie sa situácii. Bolo potrebné okamžite vyriešiť zabezpečenie zdravia a zorganizovanie chodu firiem aj rodín. Vo firmách sa prijímali kľúčové rozhodnutia pre nasledujúce dni. Ako vyriešiť fungovanie, ako zabezpečiť hygienické opatrenia, či zriadiť Home Office, ako nastaviť komunikáciu s pracovníkmi, ako minimalizovať náklady, ako udržať ekonomiku, ako? Vo svojom článku COVID-19: Čas na zmenu… som spísala najdôležitejšie kroky pre prvé obdobie. Viaceré z nich sú stále aktuálne. [4]

Aj v rodinách sa prijímali rozhodnutia a opatrenia. Ako nastaviť chod domácnosti, ako zladiť prácu a starostlivosť o deti, vyučovanie, nákupy, starostlivosť o rodičov a veľa ďalšieho. Niektorí zostali pracovať z domu, iní pokračovali v štandardnom pracovnom procese, mnohé profesie s ešte väčším psychickým a fyzickým nasadením. Niektorí jednotlivci aj firmy sa zo šoku spamätali veľmi rýchlo a začali okamžite konať, iným to trvalo o niečo dlhšie. Je to prirodzené, pretože zvyky z minulosti a obavy urobiť chybný krok sú silnou brzdou. No uvedomenie „JE TO TU a musíme sa s tým vysporiadať“ dalo skôr či neskôr do pohybu všetkých. 

4. fáza = odmietanie, hnev

Odmietanie nariadení a situácie – nie všetci sa s novou situáciou stotožnili. Ako sa prejavovalo? Napríklad bojkotom nosiť rúško. Nielen na uliciach, aj vo firmách sa pracovníci (a to aj napriek  príkazom) vyhýbali noseniu rúšok a nariadeniam. Vnímali to ako ďalšie nezmyselné pravidlá zhora, s ktorými treba „bojovať“. Až neskôr im docvaklo, že existujú aj nariadenia, ktoré majú zmysel. Iným príkladom je situácia, o ktorej mi rozprávala suseda, ktorá pracuje v jednej zdravotnej poisťovni. Pred nedávnom sa k nim doslova dobíjal rozčúlený klient. Keď ho „SBS-kár“ upozornil, že je pre karanténu zatvorené, klient spustil spŕšku vulgarizmov s tým, že kašle na nejakú karanténu, že on potrebuje potvrdenie a to hneď. Čo dodať? Nič. Ja len dúfam, že táto fáza rýchlo pominie.

 

5. fáza = zmierenie sa so situáciou, emočné upokojenie 

Prvotný šok sa utriasol a začínali sme si zvykať. Na chvíľu utíchol tlak  rozhodovania a množstva zmien. Rúška sa stali našou súčasťou, podniky nastavili krízový systém fungovania; rozbehol sa Home Office (podľa mňa skôr HomeLife); zvykáme si na nový prístup k nakupovaniu; na obmedzený režim úradov a bánk. Manažéri riadia pracovníkov na diaľku; rodičia sa učia zladiť pracovné-školské-rodičovské aktivity; deti si zvykli, že na návštevu ku kamarátom môžu ísť maximálne po plot.

Na jednej strane nastalo stíšenie a upokojenie. Poľavilo vysoké zameranie na termíny a výkon. Spomalili sme. Začali sme sa venovať tomu, na čo doteraz nebol čas. Vo firmách a domácnostiach nastal ideálny čas na upratovanie či generálne opravy. Viac sa venujeme rodine, domácnosti, sebe. Mnohí si toto obdobie dokonca začali vychutnávať.

Prešli sme na on-line svet. Najväčší deficit sme pociťovali v sociálnom kontakte, no výlety do prírody a on-line párty čiastočne vyriešili aj túto oblasť. Fáza adaptácie nie je jednoduchá – či už v rovine osobnej alebo firemnej. To, či a ako sa firmy dokázali zadaptovať, závisí jednak od samotného zamerania spoločnosti, jej technického vybavenia, ale predovšetkým od ľudí – počnúc vedením, cez vedúcich pracovníkov až po každého jednotlivca. Teraz ešte viac ako inokedy platí, že firma je taká dobrá akých dobrých má ľudí.

Ako sa dokážeme so zmenami vysporiadať záleží od nás, od našej emočnej stability, momentálnej situácie a prostredia, v ktorom sa nachádzame. Je rozdiel, či máme pri sebe človeka, ktorý udržiava pohodu alebo naopak, vyvoláva stres a paniku. Je rozdiel, či pracujeme z domu alebo chodíme denne do práce, respektíve či sme sa z nej ešte domov ani nevrátili. Či máme na prácu doma vhodné podmienky alebo okolo nás bzučia deti. Či bývame v rodinnom dome alebo garsónke. Či sme súčasťou domácnosti, kde vládne pohoda alebo kde k predchádzajúcemu napätiu pribudlo ďalšie. Je toho veľmi veľa, čo ovplyvňuje emočnú pohodu.

Áno, viem, sú spoločnosti a pracovné pozície, kde to prebehlo a bude prebiehať úplne inak. Nestihli sa stíšiť a spomaliť – skôr naopak, idú naplno v oveľa vyššom psychickom aj fyzickom vypätí … Skláňam sa pred nimi a posielam veľké ĎAKUJEM.

Prichádza fáza č. 6 = neistota

Ja apríl. Jediné, čo je isté, že nič nie je isté. Dnes je všetkým nad slnko jasnejšie, že pôvodne plánovaných 14 dní bude trvať oveľa dlhšie. O koľko? Na to si nik netrúfa jednoznačne odpovedať. Vírus zatiaľ nie je na ústupe, školy a podniky zostávajú zatvorené. Obchod sa netočí, ako by mal. Firmy znovu prehodnocujú výsledky, robia prísnejšie ekonomické opatrenia, krátia pracovné úväzky, prepúšťajú, všetci opatrnejšie kalkulujú, čo bude ak … Zdá sa, že ani vládne ekonomické opatrenia nebudú postačujúce. Mnohé spoločnosti, podnikatelia, živnostníci sú už dnes vo finančnom deficite. Je otázne, či a ako prežijú nasledujúci mesiac, dva. Chcú a potrebujú sa čím skôr vrátiť do „normálneho fungovania“. Doteraz bolo v hre zdravie, teraz sa pridáva aj ekonomika. Naša psychika a schopnosť prispôsobiť sa dostane poriadne zabrať. Akékoľvek veľké plánovanie je zbytočné. Všetko je otvorené, všetko je otázne.

Neistota, obava, strach, únava … Práve v tomto období sa ukáže, kto je skutočne na zmenu pripravení a kto nie. Kto ustojí ekonomickú aj emočnú rovinu. Kto zostane čakať a kto sa dokáže pohnúť vpred. Tie podniky a jednotlivci, ktorí v tejto etape zostanú čakať a plakať, klesnú a stratia sa z trhu. Tí, ktorí sa reštartujú, budú prosperovať. COVID zmena je mentálnou a emočnou výzvou pre každého. Čo bude kľúčové pre fázu č.6? Rýchlosť– Inovácie – Pozitívna energia.

 

Pokiaľ máte chuť a čas, môžete si prečítať nasledujúci príspevok  COVID-19: 8 tipov pre najbližšie obdobie [5], kde sa dozviete viac …

ria-marie-judova

 

 

 

 

 

 


Ria Marie Júdová

Inšpirácie pre vás:
[1] VUCA world – pojem ktorý vznikol na Vojenskej akadémii armády Spojených štátov amerických (USAWC)v 90. rokoch a popisuje podmienky pre riadenie spoločnosti v zložitých situáciách
[2] Emočná krivka zmeny –  po prvý raz ju opísala švajčiarsko-americká psychiatrička Elisabeth Kübler-Ross v roku 1969
[3] Čierna labuť – metafora niečoho nečakaného
[4] COVID-19: Čas na zmenu…
[5] COVID-19: 8 tipov pre najbližšie obdobie