Deti a hranice? Ako vyzerajú hranice? Potrebujú deti hranice? Ako ich nastaviť a ako ich udržať? A čo to tie hranice vlastne sú?

Rodičov často trápia pochybnosti – “Nedávam dieťaťu príliš veľkú slobodu?” alebo “Nie som príliš prísny?”, “Robím to dobre?” a “Nemám to robiť inak?” Dajú sa hranice nastaviť aj bez zákazov a príkazov? Ide to aj s láskou? A ako vyzerajú hranice? Kde sú a môžem ich vôbec niekomu určiť?

Zuzana Mihálechová “vedomá mama” verí, že užívať si rodičovstvo a výchovu môžete vtedy, ak idete dieťaťu príkladom. Stačí, ak mu na sebe ukážete ako žiť a to je všetko. Na problémy sa pozerá ako na svetielka, ktoré svietia na našej ceste k sebe, do nášho vnútra.

Ľudia si sami vytvárajú hranice, dávajú si mantinely: „Každý večer si prečítame 2 rozprávky. Budeme chodiť na detské ihrisko na 2 hodiny. Budeme chodiť cvičiť pravidelne 4x do týždňa“.

A čo keď tieto hranice nefungujú? Sme sklamaní, nespokojní, podráždení.

„Ja sa na to pozerám cez seba. Čo ma má táto situácia naučiť.“ (Zuzana Mihálechová)

Je správne stanovovať hranice?

Hranice, ktoré stanovujeme pre deti, jednoducho nefungujú. Svet príkazov a zákazov časom prestane pre dieťa byť funkčný. Ako si s tým poradiť?

Zmeňme uhol pohľadu. Ja mám svoje hranice. Ja nemôžem nastaviť a meniť hranice niekoho iného (dieťaťa). Môžem ovplyvniť správanie druhého človeka  – dieťaťa  tým, že mu vysvetlím, ako túto situáciu chápem a vnímam ja. Ak by som chcela meniť hranice niekoho iného, je to akoby som chcela zmeniť jeho vnútro – jeho postoje, presvedčenia, myšlienky. A to sa nedá. To môže urobiť len on (ono) samé.

Dôležité je, naučiť sa úprimne povedať a vysvetliť, aké sú moje hranice (čo sa mi páči, čo mi vadí, prečo mi táto situácia vadí?) a tým, že dieťa kopíruje naše správanie, kopíruje aj to, ako mám nastavené hranice. Hranice získava dieťa výchovou.

Moju vlastnú hranicu si viem určiť  cez svoj pocit – ako sa cítim v danej situácii. Odpor a popieranie hraníc toho druhého je zbytočným mrhaním energie.

„Ja viem, aké mám hranice. Hranice získavam výchovou a prijatím, že všetko je tak, ako má byť.“ (Zuzana Mihálechová)

Predstavte si situáciu: Obedujete s dieťaťom a ono začne hádzať jedlo na dlážku. Čo začnete ako prvé hovoriť svojmu dieťaťu? Prestaň, toto sa nerobí. Jedlo sa po dlážke nehádže. Deti v Afrike nemajú, čo jesť. Sú to tie skutočné dôvody, prečo vás privádza do šialenstva, že dieťa neje a hádže jedlo na zem? Čo mi na tom vadí?…..nebude to niekde vo vnútri schované len to, že sa mi nechce opäť upratovať?

Na druhej strane môžete mať nastavené hranice „nezdravo“. Ako to zistím? Poznáte situácie?:

  • Hovorím „áno“ – myslím „nie“
  • Hovorím „nie“ – mám pocit výčitky
  • Neprijímam iných takých, akí sú?

 

Položte si sami otázku, kde a ako máte nastavené hranice? Akokoľvek to máme nastavené, vieme si ochrániť svoje hranice voči okoliu a tlaku ľudí v našom okolí? Odpoveď je možno až priveľmi jednoduchá – správna komunikácia je to pravé orechové. Popíš danú situáciu, to, čo mi vadí a nájdi hlboko v sebe ten skutočný dôvod, prečo mi to vadí a čo ma má táto situácia naučiť. Ľahké, však?

Na záver sa vráťme k téme: Deti a hranice? Ako to funguje v praxi? Ako sa správať, aby som pomohla dieťaťu vytvoriť tie správne hranice a uľahčila naše/jeho vzájomné spolužitie?

11 pravidiel komunikácie s deťmi pre ochranu hraníc

  1. Nadviažte spojenie.
  2. Znížte sa na ich úroveň.
  3. Nerozprávajte na tlakový hrniec.
  4. Neprilievajte olej do ohňa.
  5. Hovorte jednoducho.
  6. Používajte pozitívne vety.
  7. Neobviňujte druhých.
  8. Uznávajte pocit.
  9. Buďte otvorený dohodám.
  10. Počúvajte a snažte sa pochopiť.
  11. Používajte humor!

Vyskúšajte, keď sa nabudúce ocitnete v situácii s veľkým otáznikom: čo teraz urobiť? A nielen pri komunikácii s deťmi. Čo si o tom myslíte vy?

Veľa energie a trpezlivosti pri tomto nikdy nekončiacom procese prajeme.

Lektorka – Zuzana Mihálechová

„Učím ženy meniť postoje v situáciách, ktoré materstvo a deti prinášajú a ukazujem im, ako môžu byť pohodové, šťastné a sebaisté mamy. Vďaka sebapoznaniu a vedomému spôsobu života.“

Je autorkou blogu „Vedomá mama“, autorkou online minikurzu „Dieťa ako zrkadlo“ a online kurzu „Cesta vedomej mamy“. Zároveň je spoluautorkou Kariet pre detskú dušu. A už je v predaji jej kniha „Olivia – čo vás o živote naučí iba dieťa“.